Nepál - Odskúšané na vlastnej koži časť 4.

Merino a Himaláje videné štyrmi očami

V čom vás merino oblečenie najviac prekvapilo?

Jitka: Že som ho ani po toľkých dňoch v horách nechcela zložiť ako príjemne mi v ňom bolo. Mala som obavy, či dve krátke a dve dlhé tričká sú na takmer trojtýždňovú cestu dostatočné. Nakoniec som zistila, že by mi prakticky stačilo len od každého jedno. Naozaj totiž funguje to, čo sa o merine všade píše.

Ondro: Najväčšie prekvapenie prišlo vlastne až doma, keď som začal opäť nosiť oblečenie z iných, nie vždy prírodných materiálov a po trojtýždňovej pauze sa mi znovu objavil na rukách ekzém. Vtedy mi došlo, že po celú dovolenku som mal ruky v pohode...po celú dovolenku som nosil len 100% merino.

Foto: Ondro a Jitka

Čo sa vám na Crawler oblečení páči najviac?

Jitka: Užívala som si možnosť navrhnúť si oblečenie presne podľa mojej predstavy. Prajete si každý rukáv inej farby? Nie je problém. Obidvaja s Ondrom tak máme naozaj originálne tričká podľa našich predstáv. A detail, ktorý oceňujem úplne najviac, tak je tá malá ceduľka všitá v boku, na ktorej je hrdo napísaná česká ručná výroba, to je niečo, čomu ja fandím.

Ondro: Tu úplne súhlasím s tým, čo povedala Jitka. Snáď len s tou výnimkou, že premýšľať o správnej farebnej kombinácií pre mňa bolo skôr za trest :D

Foto: Ondra a Jitka

Merino alebo syntetika?

Ondro: Merino, aj keď má svoje limity ako napríklad to, že sa pri nosení postupne vyťahá, čo mi vadí. Po vypraní sa ale vráti späť. Za tie ruky bez vyrážky pre mňa stojí za to doň investovať.

Jitka: Sú aktivity, kedy asi aj ďalej radšej siahnem po syntetike ako napríklad poriadny cardio  tréning alebo posilňovňa. Tam mám tie fitness tielka a trička nejak veľmi zafixované. Tričko ale spravidla hneď po prvom použití letí do práčky. Možno to je len otázkou zvyku. Ale všade tam, kde sa chcem po dlhej dobe cítiť pohodlne, typicky cestovanie alebo celodenné putovanie, tam na plnej čiare merino vyhrá. A rovnako ako Ondro premýšľam taktiež o tom, že si zaobstarám každodenné kúsky, ktoré budem nosiť do práce.

Foto: Ondro a Jitka

V čom sa chodí po himalájskych kopcoch?

Jitka: Merino najrôznejšieho prevedenia od svetových outdoorových značiek medzi turistami určite vedie, a to naprieč národnosťami. Svet už ho vo veľkom objavil. Čo je dobre, je fajn si večer pri večeri nesmrdieť...

Ondra: Oproti tomu Nepálci často chodia oblečení veľmi jednoducho a je vidieť, že ich výbava už veľa zažila. Druhý extrém sú mladí nosiči s perfektným účesom, v rifliach a moderných značkových tričkách. Väčšinou je ale k videniu celkom veľký paradox, kedy míňate turistov oblečených v najšpičkovejšom športovom oblečení s malým batôžkom na chrbte a za nimi ich chatrne oblečených nepálskych nosičov, ktorí vláčia na chrbte niekoľko desiatok kilo vybavenia svojich klientov, a to všetko koľkokrát len v papučiach.

Foto: Ondro a Jitka

Ako sa vám podarilo zabaliť sa na celú cestu? Bolo niečo, čo Vám na ceste chýbalo?

Jitka: Už pár týždňov pred odjazdom som si niekoľkokrát na skúšku zbalila batoh, aby som vyskúšala, koľko tak bude vážiť všetko to, čo so sebou ponesiem po dobu trekingu. Prakticky, každú vec som niekoľkokrát prehodnotila, či ju naozaj potrebujem mať so sebou a v akom počte. Výsledok bol ten, že som neniesla skoro nič navyše a ani mi nič vyložene nechýbalo. Snáď len ten merino tubus ako mal Ondro. Môj flisový, s ktorým som bola do tej doby veľmi spokojná, mi potom, čo som sa nechala rozmaznať merinom, pripadal strašne nešikovný.

Ondro:  A keby predsa niečo dôležité chýbalo, Nepál má jednu veľkú výhodu v tom, že tam môžete odísť bez vybavenia a všetko potrebné na trek nakúpiť až v Káthmándú v štvrti Thamel. Plno ľudí si až tu obstaráva batohy, bundy, tričká, palice, nohavice ... všetko za zlomok ceny, čo u nás. Samozrejme sa jedná spravidla o fejkový tovar nepálskej výroby vyšperkované logom svetových značiek a je potrebné si postrážiť kvalitu, aby aspoň tie dva týždne vydržalo. My sme si takto plánovane až na mieste kupovali perové bundy a musím povedať, že sme s nimi veľmi spokojní.

Foto: Ondro a Jitka

Bolo vaše himalájske putovanie doterajšie najväčšie cestovateľské dobrodružstvo?

Jitka: Pre mňa určite. Bola to moja prvá skúsenosť s mimoeurópskou kultúrou. Život a fungovanie v Ázii nielen v aglomerácií akou je Káthmándú, ale aj v horách je niečo úplne odlišné a tešila som sa na tú konfrontáciu s našim štýlom života možno viac než na to, až konečne uvidím tie najvyššie hory sveta, o ktorých som snívala od detstva.

Ondro: Asi áno. Mal som už možnosť navštíviť viac exotických zemí ale Nepál bol výnimočný v tom, že sme strávili 12 dní v horách, len s vecami na chrbtoch, a to všetko vo vysokých nadmorských výškach. V Nepále sme sa celkom skoro aklimatizovali, vidieť osem tisícovky a spať vo viac ako štyroch tisícoch metrov sa nám zrazu zdalo bežné, a až teraz s postupom času som si uvedomil, že to bol celkom slušný počin. Aj vzhľadom k tomu, že sme všetko zvládli sami bez nosičov nebo guidov.

Foto: Ondro a Jitka